Milí priatelia!
Nadišla posledná predvianočná nedeľa – zlatá a na adventnom venci by mal otec zapáliť poslednú štvrtú sviecu – lásku.
A už tu máme tie najčarovnejšie a najočakávanejšie sviatky v roku – Vianoce.
Kedves diákok!
Elérkezett az utolsó adventi aranyvasárnap, melynek jelképét, a szeretet gyertyáját az édesapáknak kéne meggyújtaniuk.
Vianoce
Vianoce sa v kresťanskom svete začali oslavovať v 4. storočí. Tento sviatok pripadol na deň zimného slnovratu.
Karácsony
A karácsony ünneplése a keresztény világban egészen a 4. századig vezethető vissza. Ez a nap a téli napfordulóra esett.
Pôvodné pohanské zvyky cirkev zmenila na kresťanský sviatok. Boli to vlastne oslavy zrodu nového života, keď sa zimná príroda začína pripravovať na jarný rozkvet. Preto sa vo vianočných želaniach často spomína bohatá úroda, plné stoly a stodoly. Je to radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal boh vo svojom synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Z tejto skutočnosti sa vyvinul pekný zvyk vzájomného obdarovávania sa.
A korábbi pogány szokásokat az egyház keresztény ünnepekké változtatta. Ezek tulajdonképpen az új élet születésének az ünnepei voltak, mikor a téli természet elkezd készülni a tavaszi virágzásra. Ezért említik gyakran a karácsonyi kívánságokban a gazdag termést és a gazdagon megrakott asztalt. A karácsony az üdvösség öröme, mivel Isten megajándékozta az emberiséget egyetlen fiával. Ebből alakult ki az ajándékozás szokása.
Vianoce alebo vianočné sviatky ako náboženská a kultúrna slávnosť sú slávené miliardami ľudí na celom svete. Sú nielen oslavou narodenia Ježiša Krista , ale aj slávenia pokoja a mieru.
A karácsonyt mint keresztény ünnepet emberek milliárdjai ünneplik az egész világon. Ez nem csak Jézus születéséről szól, de a béke és nyugalom napjai is ezek.
Dni od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja a ako rodinnú alebo spoločenskú udalosť ich slávi aj väčšina nekresťanov, ktorí ich niekedy označujú iba všeobecne "sviatky", ktorý nepoukazuje na ich kresťanský aspekt.
December 24-26. munkaszüneti napok, melyet a legtöbb nem keresztény ember is megünnepel mint családi vagy társasági eseményt, nem utalva annak keresztény hátterére.
Vianoce patria (spolu s Veľkou nocou) k najvýznamnejším kresťanským sviatkom, 25. december je sviatok v skoro všetkých kresťanských cirkvách. Presnejšie sa Vianocami rozumie niektorý alebo niektoré z nasledujúcich významov:
- Na Štedrý deň, večer 24. decembra po vyjdení prvej hviezdy sa končí pôst, trvajúci počas štyroch týždňov adventu a začínajú sa vianočné sviatky. Postaví sa betlehem, spievajú sa koledy a zasadne sa k bohato prestretému stolu po období zdržanlivosti, rozjímame a očakávame narodenie Ježiša Krista. V noci z 24. na 25. je polnočná svätá omša.
- 1. sviatok vianočný - Narodenie Pána 25. decembra.
- 2. sviatok vianočný - Sviatok sv. Štefana 26. decembra.
A karácsony a húsvéttel együtt a legjelentősebb keresztény ünnepek közé tartozik és december 25-ét szinte minden keresztény egyház ünnepnapnak tekinti. Karácsonyi jegynek tekintik a következőket:
-
- December 24. szenteste, az első csillag felbukkanásával ér véget a böjt, mely négy hétig tartott. Felállítják a betleheem, karácsonyi énekeket énekelnek és leülnek a gazdagon megterített asztalhoz. 24-éről 25-ére való éjszaka megtartják az éjféli misét.
- December 25. karácsony első napja, Jézus születése
- December 26. karácsony második napja, Szent István ünnepe
S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdoby, jedál a iných zvykov.
A karácsonyhoz szántalan népi hagyomány kapcsolódik, énekek, dekoráció, ételek és más szokások.
Kresťania aj nekresťania na Slovensku i v mnohých iných krajinách slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša.
A keresztények és a nem keresztények is ajándékoznak karácsonykor. A protestánsoknál ez a szokás a 16. századtól létezik. A katolikus családoknál viszont az ajándékozás Szent Miklós napján zajlott le.
Medzi vianočné zvyky a symboly patrí od 11. storočia ľudová dramatizácia vianočného príbehu, od 13. storočia stavanie jasličiek napríklad sv. Františkom z Assisi , od roku 1839 adventný veniec, od 19. storočia vyzdobený vianočný stromček a podobne. Mnohé krajiny majú však aj ďalšie špecifické vianočné zvyky.
A 11. századtól a betlehemezés, a 13. századtól a felállított betlehem(pl. a Assziszi Szent Ferenc által), 1839-től az adventi koszorú, és a 19. századtól pedig a karácsonyfa a karácsonyi hagyományok és szimbólumok közé tartozik.
Na Slovensku sa stretávame aj s koledami ako piesňami najmä v predvianočnom a vianočnom období. Sú už súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva.
Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov a národností.
A keďže so sviatkami sa viažu aj rôzne priania a vinše , tie tradičné sú aj takéto:
(Orava)
Vinšujem ja vám na tieto sviatky
ponajprv šťastie, zdravie,
hojné božské požehnanie,
na poli úrody, v stodolách plienoty,
v komore hojnosť; v pitvore svornosť;
v izbe lásku úprimnosť
a na dietkach radosť;
aby ste boli veselí ako v nebi anjeli
a trváci ako tento stolíček.
(Okolie Bánoviec nad Bebravou)
Nech vám dá Boh šťastia, zdravia,
gazdíčkovi sto kôp sena,
sto kôp raži, sto kôp jačmeňa.
A gazdinke sto kureniec, sto húseniec,
sto morčacích slepeniec
a sto kačacích sliepok.
(Hont)
Do školy nechodím,
a viem vinšovati,
tak si mi pohútajte,
čo mi máte dati.
A ak mi nič nedáte,
hanbu si získate,
alebo ste skúpi,
alebo nič nemáte.
Novšie sú:
Na Vianoce a v roku novom
vinšujem vám na stokrát
teplé slnko nad domovom,
dobré skutky s dobrým slovom,
zdravia, šťastia akurát,
aby vás mal každý rád.
Cez Vianoce vyber úsmev
a rozdaj ho všetkým,
dávaj si naň dobrý pozor,
aby nebol riedky.
Cez Vianoce vyber lásku,
každému daj trochu,
nech nám nikdy nezovšednie,
ani v novom roku.
Nech vianočný stromček svieti
naozaj pre všetky deti,
nech vianočný stromček žiari
všetkým mladým, aj tým starým.
Čas vianočný je tu opäť
vonku len sneh hustý
nesmelo na dvere klope,
musíme ho vpustiť.
Priniesol nám radosť; lásku,
tovar veľmi vzácny,
má ho, zdá sa, plnú tašku,
hoci nie je lacný.
Šťastný Nový rok chcem Vám priať,
aby človek človeka vždy mal rád,
aby jeden druhému
vždy viac šťastia prial,
aby nový rok za to stál.
Na Vianoce pokoj v duši,
šťastie ktoré nič nezruší.
V novom roku veľa sily,
by ste zdraví dlho žili.
Nuž šťastné a veselé vianočné sviatky všetkým ľuďom dobrej vôle!
Szlovákia karácsonyi hagyományaihoz tartoznak az énekek, főleg az ünnepek előtti és alatti időszakban. Már a történelem és a szlovák nemzet kulturális hagyományainak a részei. Feltehetően ezek az énekek a Római Birodalomból erednek és az új évet ünneplik – ez a calendea. Innen származik a szó használata is több nemzetnél.
A karácsonyi énekek és kívánságok megtalálhatóak a magyar nyelvben is. A kívánságokat szerencsézésnek nevezzük:
„Hogy mulathassunk Krisztus Urunk születése napján,
több jóval, kevesebb búval, adjon Isten gazdának bort,
búzát bőven, gazdasszonynak tyúkot, ludat bőven,
országunkba csendes békességet, ha meghalunk,
léleküdvösséget, legényeknek, lányoknak egy-egy szép mátkát,
gyerekeknek egy-egy marok vesszőt.”
„Áldom, magasztalom seregeknek urát,
hogy megadta élnünk ez karácsony napját.
Áldja meg az Isten e háznak gazdáját,
kedves gazdasszonyát és minden családját!
Boldog karácsonyi ünnepeket kivánunk.“
„Adjon isten sokakat,
sok karácsony napokat,
búzát, bort eleget,
az üvegnek feneket,
hogy ihassunk eleget,
biket, bakot, barackot,
szőrőstökű malacot.
Boldog karácsonyi ünnepeket kívánunk!“
„Fehér kenyér dagadjon
Fűzfa teknőbe.
Bor, búza, kolbász
Legyen mindig bőven.
A patikát felejtsük el
Az új esztendőben!“
Mindenkinek békés, boldog karácsonyi ünnepeket kívánunk!